Antioxidanty sa zvyčajne pridávajú do priemyselných výrobkov. Bežné použitie je ako stabilizátor pre palivá a mazivá, aby sa zabránilo oxidácii. Môže byť tiež pridaný do benzínu, aby sa zabránilo polymerizácii a zabránilo sa znečisteniu motora. V roku 2007 dosiahol celkový svetový trh s priemyselnými antioxidantmi 880 000 ton, čo vytvorilo príjmy vo výške približne 3,7 miliardy USD (približne 2,4 miliardy EUR).
Antioxidanty sú široko používané vo vysokomolekulárnych polyméroch, ako je guma, plasty a lepidlá, aby sa zabránilo strate pevnosti a húževnatosti polymérnych materiálov v dôsledku oxidačnej degradácie. Polyméry ako prírodný kaučuk a polybutadién majú vo svojich molekulárnych chrbticiach dvojité väzby uhlíka a uhlíka. Sú obzvlášť náchylné na to, aby boli rozbité oxidačnými a ozonačnými reakciami, zatiaľ čo antioxidanty a antiozonanty (antiozonanty) sú možné, aby boli chránené. Keď sa materiál degraduje a hlavný reťazec sa zlomí, na exponovanom povrchu tuhého polymérneho materiálu sa začínajú objavovať trhliny. Trhliny produkované oxidáciou a oxidáciou ozónu sú odlišné. Prvý z nich vytvára efekt "bláznivej dlažby", zatiaľ čo druhý produkuje hlbšie trhliny vo vertikálnom smere ťahového kmeňa. Oxidácia polymérov a degradácia pod ultrafialovým žiarením sú často spojené, hlavne preto, že ultrafialové žiarenie môže prelomiť chemické väzby a vytvárať voľné radikály. Generované voľné radikály reagujú s kyslíkom, aby vytvorili peroxy voľné radikály, ktoré spôsobia ďalšie poškodenie reťazovej reakcie. Ostatné polyméry, vrátane polypropylénu a polyetylénu, sú tiež náchylné na oxidáciu. Prvý z nich je citlivejší na oxidáciu kvôli prítomnosti sekundárnych atómov uhlíka v opakujúcich sa jednotkách hlavného reťazca. Vytvorené radikály sú radikálnejšie ako primárne atómy uhlíka. Stabilný, takže je náchylnejší na útok a oxidáciu. Oxidácia polyetylénu sa často vyskytuje na slabých článkoch v reťazci, ako sú vetvové body v polyetyléne s nízkou hustotou.
