PVC stabilizátory minulosti, súčasnosti a budúcnosti

Keď sa našli chemické prísady, ktoré by mohli minimalizovať stratu chemických a fyzikálnych vlastností tepelne spracovateľného, ​​ale na teplo citlivého polyméru nazývaného poly(vinylchlorid) (PVC), zrodil sa priemysel. A s ňou rástol aj svet prísad do plastov. Stabilizátory pre PVC sa stali takmer symbiotickým vzťahom so samotným priemyslom, ktorý sa pripája k tomuto všestrannému priemyslu polymérov a vystupuje z neho. Za posledných päťdesiat rokov sa používalo toľko druhov stabilizátorov: anorganické, olovo, organické látky, bárium/kadmium, vápnik/zinok, organocín a antimón. A tak mnohé ďalšie boli vymyslené, ale neboli komercializované: organoláda, organoantimón, bizmut, indium a nespočetné množstvo organických chemikálií. Aké sú výhody a nedostatky týchto stabilizátorov? Čo zo včerajších produktov je stále s nami? Aké sú novšie typy? Aké by mohli byť produkty zajtrajška? Tento článok sa pokúsi zhodnotiť a diskutovať o minulosti, súčasnosti a budúcnosti stabilizátorov PVC; faktory, ktoré sú zodpovedné za ich rozmanitosť, za ovplyvňovanie ich výskumu, vývoja a komercializácie, a ako sa tieto faktory časom menia.