stabilizátor
Stabilizátory sú "zámerne pridané prísady" používané na ochranu polymérov pred vplyvmi prostredia (teplo, UV svetlo atď.). Pridávajú sa do plastov na ochranu polyméru pred tepelnou (tepelnou), UV a mechanickou degradáciou počas spracovania a používania. Pôsobia ako antioxidanty, tepelné (tepelné) a svetlo/svetlo (UV) stabilizátory, spomaľovače horenia/spomalovače horenia a lapače kyslíka. V prípade PVC je teplota tepelného rozkladu blízka teplote procesu, preto je nevyhnutné použitie vhodných tepelných stabilizátorov počas a po jeho spracovaní.
Niektoré stabilizátory môžu obsahovať určité ťažké kovy alebo ich ióny (napr. stabilizátory pre okenné profily a potrubia z PVC sú prevažne na báze olova alebo zlúčeniny bária, kadmia alebo zinku, navyše sa špeciálne na UV stabilizáciu používajú organoniklové zlúčeniny), ktoré môžu spôsobiť tzv. hazard so zdravím.
Hlavné tepelné stabilizátory dostupné pre PVC sú:
•
Zlúčeniny olova (hlavne zásaditý síran olovnatý a stearan olovnatý). Všetky formy olova sú pre ľudí extrémne toxické kvôli ich kumulatívnym účinkom. Štúdie ukázali, že olovo môže spôsobiť poškodenie mozgu, poruchy učenia, vysoký krvný tlak a dokonca aj potrat. Najmä vystavenie vode kontaminovanej olovom je rozšíreným problémom so značnými zdravotnými rizikami. Pri požití cez gastrointestinálny trakt sa olovo môže hromadiť v orgánoch a kostiach, čo môže viesť k rôznym ochoreniam od anémie po neurologickú degeneráciu (Godwin, 2001). WHO odporúča hladinu olova 10 ug/l v pitnej vode (WHO, 2006).
•
Organické zlúčeniny cínu zahŕňajú najmä monobutylcín (MBT), dibutylcín (DBT) a tributylcín (TBT). Okrem toho, dimetylcín (DMT), ďalší organocín zistený v domácich vodách, pochádza zo stabilizátorov používaných vo výrobkoch z PVC a chlórovaného PVC (CPVC) (Ehman et al., 2007). Existuje podozrenie, že organické zlúčeniny cínu môžu byť perzistentné a toxické pre centrálny nervový a imunitný systém, ako aj pre pečeň (Korgiesen a Rice, 1998). Organocínové zlúčeniny predstavujú približne 9,3 percenta spotreby stabilizátorov v Európe (CEC, 2000).
•
Kadmium (Cd) a jeho komplexné soľné systémy. Cd je akumulačný jed v zozname 10 najnebezpečnejších znečisťujúcich látok Programu OSN pre životné prostredie; môže spôsobiť poškodenie obličiek a anémiu a po vstrebaní môže zostať v ľudskom tele 30 rokov. Vdychovanie výparov oxidu kademnatého predstavuje najväčšie nebezpečenstvo s mnohými smrteľnými následkami.
•
Antimón (Sb) sa používa v PVC na zvýšenie spomaľovacieho účinku chlóru.
•
Organické chlóry sú často potrebné na zlepšenie vlastností PVC s retardáciou horenia a rázovou húževnatosťou.
