Aby sa prispôsobili vývoju z morských organizmov na suchozemské organizmy, suchozemské rastliny začali produkovať antioxidanty, ako je vitamín C, polyfenoly a tokoferoly, ktoré morské organizmy nemajú. Počas vývoja pred 50 až 200 miliónmi rokov vyvinuli rastliny angiospermu mnoho antioxidačných prírodných pigmentov - najmä v jurskej ére - ako chemický prostriedok na odolávanie vedľajším reaktívnym druhom kyslíka fotosyntézy. Triedna substancia. Pôvodne sa termín antioxidant špecificky vzťahuje na chemikálie, ktoré môžu zabrániť spotrebe kyslíka. Od konca 19. storočia do začiatku 20. storočia sa rozsiahly výskum zameral na použitie antioxidantov v dôležitých priemyselných výrobných procesoch, ako je prevencia korózie kovov, vulkanizácie gumy a znečistenia spaľovacích motorov spôsobeného polymerizáciou paliva.
Raný výskum biologických antioxidantov sa zameral na to, ako používať antioxidanty, aby sa zabránilo zúboženosti spôsobenej oxidáciou nenasýtených mastných kyselín. Antioxidačná aktivita sa môže merať jednoduchou metódou merania oxidačnej rýchlosti kusu tuku v okysličenej vzduchotesnej nádobe. Avšak s objavom a potvrdením vitamínov A, C a E, ktoré majú antioxidačné účinky, si ľudia uvedomili dôležitosť antioxidantov, ktoré zohrávajú biochemickú úlohu v organizmoch. Po uznaní skutočnosti, že látky s antioxidačnou aktivitou môžu byť samy o sebe ľahko oxidované, začal sa najprv skúmať možný mechanizmus antioxidantov. Štúdiom toho, ako vitamín E zabraňuje peroxidácii lipidov, je jasné, že antioxidanty ako redukčné činidlá reagujú s reaktívnymi druhmi kyslíka, aby sa zabránilo poškodeniu reaktívnych druhov kyslíka na bunky a dosiahlo antioxidačný účinok.
