Účinky UV degradácie na polyméry sa môžu posudzovať z nižšie uvedených faktorov.
Zmena chemickej štruktúry - Prirodzené zvetrávanie je zvyčajne oxidačná degradácia, ktorá produkuje hydroperoxy, hydroxy, karbonylové skupiny a krížové prepojenie, ktoré možno zistiť spektroskopiou IR, UV a NMR.
Zmena na povrchu- Väčšina oxidačnej degradácie prebieha na povrchu polymérneho materiálu, pretože oxidačné procesy sú intenzívnejšie na povrchu kvôli väčšej dostupnosti kyslíka a vysokej teplote. Preto sa na povrchu polyméru vytvára krehká vonkajšia vrstva v dôsledku zvetrávania a pomocou SEM alebo optickej mikroskopie sa dá pozorovať.
Embrittlement- Mnohé oxidačné degradačné procesy spôsobujú embritáciu v polyméroch, ktoré sa dajú ľahko preskúmať ručne.
Tvorba voľných radikálov- Takmer všetky degradačné procesy sú reakcie voľných radikálov a tvorba rôznych typov voľných radikálov môže byť detegovaná rezonančnou spektroskopiou odstreďovania elektrónov.
Zmena molekulovej hmotnosti- Zníženie molekulovej hmotnosti v dôsledku reťazových nožníc sa bežne pozoruje pri degradácii polymérov. Merania viskozity a GPC sú bežne používané techniky na štúdium tohto aspektu degradácie polymérov.
Strata mechanických vlastností- Zmena chemickej štruktúry a reťazových nožníc sa odráža v strate mechanických vlastností degradovaného polymérneho materiálu.
Zhoršenie transparentnosti- To možno pozorovať aj manuálne, že priehľadný polymérny materiál stráca svoju priehľadnosť pri degradácii. Je to spôsobené tvorbou rôznych morfológií degradácie polymérov. To má za následok heterogenitu vo veľkej časti polymérneho materiálu, ktorý rozptyľuje problémové svetlo namiesto toho, aby ho prenášal. Polymérny materiál stráca svoju priehľadnosť.
